Významný rodák Turčianskych Teplíc Izidor Žiak Smolický

Izidor Žiak Smolický patril k významným osobnostiam nielen Turčianskych Teplíc, ale zároveň aj k významným slovenským osobnostiam. Bol básnikom, redaktorom, prozaikom a národným buditeľom. V roku 2023 uplynie od jeho narodenia 160 rokov.

Izidor Žiak Somolický – 10. 2. 1863 – 22. 1. 1918

Izidor Žiak Somolický sa narodil v Turčianskom Michale, ktorý je dnes súčasťou Turčianskych Teplíc. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o živote tohto významného slovenského predstaviteľa, odporúčame navštíviť jeho pamätnú izbu, ktorá sa nachádza v kultúrnom dome v Turčianskom Michale. V miestnosti si môžete pozrieť napríklad rôzne drevorezby, pamätnú knihu či opis Smolického životného diela.

Život a dielo Izidora Žiaka Smolnického

Izidor Žiak vyrastal v rodine mlynára. Jeho zlé zdravie však nasmerovalo Smolnického životnú dráhu inam. V rokoch 1877 – 1882 ho rodičia poslali na štúdiá do Banskej Bystrice na katolícke gymnázium. Tu sa naplno prejavilo jeho proslovenské cítenie na schôdzach študentského spolku básnika Jána Bottu. Po obvinení z panslavizmu bol vylúčený zo všetkých škôl v Uhorsku. V roku 1883 pôsobil krátky čas ako učiteľ, keďže nechcel pomaďarčovať slovenské deti dráhu učiteľa natrvalo opustil. Smolnický si často v živote musel hľadať svoje miesto, vyskúšal viacero zamestnaní, no ani jedno ho nenapĺňalo. Zlé materiálne zabezpečenie a neustále zmeny mali zlý vplyv aj na jeho súkromný život a rozpad manželstva.

V januári 1896 získal od Svetozára Hurbana Vajanského miesto redaktora Národných novín v Martine. Tu pracoval tri a pol roka no za tento čas bol stíhaný siedmimi tlačovými procesmi, ktoré proti nemu viedli maďarské súdne orgány za uverejnené články. Toto obdobie sa stalo najdramatickejšou kapitolou jeho života. Po 18 mesačnom väzení a ešte horšej finančnej situácii odišiel do Banskej Bystrice. Až v roku 1905 obnovil literárne kontakty s Martinom. Písal rozprávky, bájky, aj menšie dramatické diela, písal o dobe, v ktorej žil, o jeho živote, práci, zmýšľaní, o jeho postojoch a zápasoch, ktoré zvládal sám so sebou a okolím. Somolnického poéziou prenikali pocity ako neistota, chabé sebavedomie, osamelosť,
smútok, sklamanie či nedostatok lásky.

Jeho besednice, črty a rozprávky vyšli v prozaických súboroch Bájky (1899), Štedrý večer a iné články (1902), Z kroka na krok a Chodil po pánoch (1907), Striga a Doviedol somára miesto kravy (1909), Čertove kúsky, Ľahkomyseľná pravota, hotová psota, Repozícia (1910). Písal aj dramatické scénky a melodrámy, spomenúť môžeme Zakliata kňažná, Zakliaty mládenec (1907), Siroty. Prekladal z americkej, francúzskej, ruskej a ukrajinskej literatúry.

Posledné roky života Izidora Žiaka Somolnického sú poznačené 1. svetovou vojnou a chorobou. Konca vojny sa nedožil, zomrel v roku 1918 ako 55 ročný. Pochovaný je na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici.

Zdroj: Turčianske zvesti