Galéria Mikuláša Galandu

Galéria sa nachádza v rodnom dome Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Rodný dom tohto významného slovenského maliara, zakladateľa moderny, grafika a ilustrátora sa nachádza v peknom prostredí, neďaleko kúpeľného parku. Nielen samotná prehliadka galérie je teda lákadlom. Galéria je otvorená pre všetkých, pre návštevníkov mesta, občanov i pre všetkých obdivovateľov, ktorí chcú spoznať život významného slovenského umelca a prezrieť si jeho najznámejšie diela. Pozývame aj vás na prehliadku galérie.

Galéria Mikuláša Galandu

Základné informácie

Rodný dom Mikuláša Galandu bol 13. júla 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Priestory domu boli Turčianskou galériou v Martine upravené na výstavné účely v roku 1987. V roku 2001 sa stal rodný dom Mikuláša Galandu vlastníctvom mesta Turčianske Teplice. Oficiálne otvorenie galérie sa uskutočnilo o rok neskôr. Odvtedy galéria zhromažďuje, ochraňuje, vedecky a odborne zhodnocuje diela výtvarného umenia domáceho a zahraničného pôvodu s osobitným zreteľom na odkaz Mikuláša Galandu. Galériu nájdete na Kollárovej ulici (720/74) v Turčianskych Tepliciach.

Vstupné

Galériu navštevujú všetky vekové kategórie, preto je aj vstupné prispôsobené. Zvýhodnené sú deti, študenti a seniori. Takisto galéria ponúka aj zvýhodnené hromadné vstupné. O výške vstupného sa môžete informovať aj telefonicky:

043 – 492 42 70
043 – 381 27 09

Otváracie hodiny

Galéria Mikuláša Galandu je otvorená skoro každý deň. Výnimkou je pondelok. Od utorka do soboty môžete navštíviť galériu od 10.30 do 16.30. Ak sa rozhodnete pre nedeľnú návštevu, vyhraďte si čas medzi 13.00 až 17.00. 

Mikuláš Galanda

Významný slovenský maliar, zakladateľ moderny, grafik a ilustrátor. To je Mikuláš Galanda. Jeho grafická tvorba s mnohými experimentálnymi prvkami, najmä v oblasti litografie do dreva a linolea, výrazne formovala podobu medzivojnového výtvarného umenia. Patrí medzi zakladateľov slovenskej moderny, bez ktorého si nevieme predstaviť nielen medzivojnové maliarstvo na Slovensku, ale ani slovenskú maľbu druhej polovice 20. storočia. 

Mikuláš Galanda

Život Mikuláša Galandu

V roku 1914 začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. V roku 1916 sa však vrátil do rodného mesta Turčianske Teplice. Pracoval tu ako úradník. Potom pokračoval v štúdiách. Najprv na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, potom na Akadémii výtvarných umení, tiež v Prahe. Na podnet Ľudovíta Fullu sa však v roku 1929 presťahoval do Bratislavy, kde krátko vyučoval kreslenie na meštianskej škole. Následne pôsobil ako externý a neskôr riadny profesor na Škole umeleckých remesiel.

Venoval sa aj vydavateľskej činnosti. Vydávaval spolu s bratom v roku 1919 ilustrovaný časopis. Ilustroval ho secesne symbolickými kresbami. S Fullom zasa vydával manifest slovenského moderného výtvarného umenia – Súkromné listy Fullu a Galandu.

Dielo Mikuláša Galandu

Na Galandovu ranú tvorbu malo veľký vplyv Munchove dielo. Pod jeho vplyvom expresívne vyjadril existenciálnu úzkosť človeka v diele Žena v troch podobách. 

Počas štúdií v Prahe vytváral grafické listy pre časopis DAV so sociálne kritickou tematikou a grafický cyklus Láska v meste. Mestské motívy charakteristické pre bežný život veľkomesta stvárňoval na výtvarne a formálne vysokej úrovni, pričom využíval kontrast plôch a štylizáciu tvaru a línie.

Rok 1927 možno označiť za jedno z najplodnejších období v jeho rannej tvorbe, v ktorej prevládal motív robotníkov, prostých ľudí z ulice, chudobnej mestskej rodiny a predovšetkým námet ženy – matky. Postupne prešiel Mikuláš Galanda k neokubistickej štylizácii, plynulej oblej línii a modelácii tvarov. 

V tridsiatych rokoch pokračoval v rozvíjaní kubizujúcej syntézy. Lyrizujúca línia vyvrcholila ružovým obdobím s témou materstva, aktami a zobrazením ženy pri toalete. Jeho monochrómne ladenie obrazu zdôrazňovalo objemové pôsobenie figúr zaoblených obrysov. Časovo súbežné diela naopak využívali hranatú líniu (Zbojníci, Drevorubači).

Dielo Zbojníci - Mikuláš Galanda
Dielo Zbojníci

Maliar sa venoval aj sociálnemu žánru. Hľadal výstižnú tvarovú skratku pre vyjadrenie témy (Pijan, Chudobná rodina). Galanda sa vo svojej tvorbe vyhýbal romantizujúcemu sentimentu slovenskej témy. Nevenoval sa napríklad folklóru, ale hľadal moderný výraz slovenského umenia, ktorý vyplýval z povahy a vnútornej stavby slovenského charakteru. 

Slovenské prostredie Galanda charakterizoval ako melancholické, pevné a trochu hranaté. Taká je aj jeho maľba.

Vystavované diela

V Turčianskych Tepliciach si môžete pozrieť dom Mikuláša Galandu, ktorý je stálou expozíciou Turčianskej galérie v Martine. Jej základom bola dokumentárna a výtvarná pozostalosť umelca, ktorú darovala jeho manželka pani Mária Galandová, čo podnietilo založenie expozície v roku 1991. Vystavené exponáty približujú život a tvorbu tohto umelca. Jeho diela sú navyše vystavené v autentickom prostredí, čo umocňuje umelecký zážitok. Súčasťou expozície je aj trojplátnová projekcia a videofilm.

Návštevníci majú možnosť pozrieť si 34 reprodukcií a jeden originál, ktorý sa dokonca nachádza v pôvodnom maliarovom stojane. Vystavené sú tu aj ukážky ilustrácií, ktoré Galanda pripravil ku knihám rôznych spisovateľov a básnikov. Práve v knižnej ilustrácii dosiahol medzinárodné úspechy. V roku 1937 napríklad získal striebornú medailu na Svetovej výstave v Paríži. Ilustrácie pripravil ku knihám spisovateľov a básnikov Pavla Dobšinského, Fraňa Kráľa, Jaroslava Zatloukala a Karla Hynka Máchy. 

Zaujímavý a netradičný je aj filmový dokument o živote a diele Mikuláša Galandu. Komentár k nemu nahovorili herci Ladislav Chudík a Peter Rúfus. Vo filme účinkuje vo veku 86 rokov aj umelcova manželka. Na maliarovom pôvodnom pracovnom stole je aj jeho monografia. Jej autorkou je Zita Kostrová.Veľkej pozornosti návštevníkov sa teší aj album historických a súčasných fotografií Turčianskych Teplíc. Sú tu vystavené aj osobné predmety rodiny Galandovej. Napríklad rodný a sobášny list, fotografie rodičov, manželky a súrodencov, ako aj rodokmeň.

Podujatia v galérii

Galéria slúži na rôzne kultúrne podujatia. V krásnych historickým priestoroch sa pravidelne konajú vernisáže súčasných autorov. S umelcami sa organizujú besedy, hlavne pre žiakov a študentov základných a stredných škôl. Každý rok počas súťaže okresného kola Slávik Slovenska galériou znejú aj krásne slovenské ľudové piesne. Žiaci zo ZUŠ využívajú galériu na maľovanie, modelovanie a vytvárajú tu diela, ktoré sú súčasťou výstav vo verejných budovách mesta. Pravidelnými návštevníkmi galérie sú najmä žiačky SOŠP a kúpeľní hostia. V galérii je možné si zakúpiť aj rôzne spomienkové predmety, pohľadnice, magnetky a knihy.

Scroll to Top